<?xml version='1.0' encoding='UTF-8'?><?xml-stylesheet href="http://www.blogger.com/styles/atom.css" type="text/css"?><feed xmlns='http://www.w3.org/2005/Atom' xmlns:openSearch='http://a9.com/-/spec/opensearchrss/1.0/' xmlns:georss='http://www.georss.org/georss' xmlns:gd='http://schemas.google.com/g/2005' xmlns:thr='http://purl.org/syndication/thread/1.0'><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199</id><updated>2011-11-27T17:35:43.969-08:00</updated><title type='text'>Raslekh</title><subtitle type='html'></subtitle><link rel='http://schemas.google.com/g/2005#feed' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/posts/default'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default?max-results=100'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/'/><link rel='hub' href='http://pubsubhubbub.appspot.com/'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><generator version='7.00' uri='http://www.blogger.com'>Blogger</generator><openSearch:totalResults>15</openSearch:totalResults><openSearch:startIndex>1</openSearch:startIndex><openSearch:itemsPerPage>100</openSearch:itemsPerPage><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-6137945087620738446</id><published>2009-07-28T04:08:00.000-07:00</published><updated>2009-07-28T04:10:45.855-07:00</updated><title type='text'>नगीना फुआ ओउर रूबी भाभी</title><content type='html'>&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: arial; border-collapse: collapse; "&gt;&lt;div id=":cp" class="ii gt" style="font-size: 13px; margin-top: 5px; margin-right: 15px; margin-bottom: 5px; margin-left: 15px; padding-bottom: 20px; "&gt;&lt;div&gt;नगीना फुआ के त सभे केऊ चिन्हेला, आज हम रूबी भाभी के बारे में बताव तानी. रूबी भाभी लक्ष्मी काकी के पतोह हई. गरीब बाप के बेटी, कम दान-दहेज़ पर बियाहल.भला सास के कैसे पसंद परस. एहिसे काकी उनकर बड़ी दुर्गति करस . हमनी के ओह घरी लईका रहीं जा, स्कुल आवत-जात अ  आसंहियों काकी के पतोह के प्रति प्रवचन अक्सराहे सुनी जा. बाकि रूबी भाभी कभी एक सबद ना बोलस. कई हाली हमनी के कोठा पर चढ़ के देखले बानी सन भाभी के पिटात. जुलुम दिन पर दिन बढ़ले जात रहे . एक दिन हमनी के सब लईकी सन मिल के फुआ के लगे गईनी जा . हलाँकि फुआ से कौनो बात छिपल ना रहे बाकि केहू के घरेलु मामला में नहींये  पड़े के चाहीं. मगर जब पानी माथा के उपर से बहे लागो त का करे के चाहीं. आ ओह भी तब जब केहू के जान परान के बात होके. काहे  की कुछ दिन से काकी रूबी भाभी के खाना-पीना भी बंद क देहले रही.इ बात कहीं छुपेला महल्ला में खुसुर-फुसुर होखे लागल.अब फुआ से ना बर्दाश भईल चहुंप गईली काकी किहाँ. फुआ इ बात त जानते रही की समझावला के कौनो असर त पड़ी ना उल्टे बात ओउर बिगड़ जाई. फुआ अपने बदनाम होखिहन से अलग. &lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ लागली काकी के सुर में सुर मिलावे &lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- का हो लछमी कईसन बाडू &lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी- का कही ये नगीना इ पतोहिया जान ले ले बिया. मुअतो नईखे जे पीछा छुटो .&lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- काहे का कैइले बिया जे ओकरा के मुआवे में लागल बाडू&lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी- मुआईं ना त का करीं सुखले हाँथ झुलावत चल अईली. हमार बेटा एतना सस्ता रहे का. अभियों अपना बेटा के बियाह करेब नु लाखन में नोट बटोरब, एकरा पाके हमरा का मिलल .&lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- बात तू एकदम ठीक कह तारू. अब इ जेतना जिनिगी लिखा के ले आईल बिया ओतना त जियबे करी आ ओतना दिन त तहरा झेलाहीं के परी. &lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी- का करी हम की एकरा से पीछा छुटे &lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ - एकर खाना -पीना बंद करा द&lt;/div&gt;&lt;div&gt;हमनी के अवाक इ फुआ का कहतारी एक दूसरा के मुहं ताके लगनी सन ,बाकि फुआ त फुआ हई उनका दिमाग में का चलता इ के जाने &lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी- उ त हम कईये देले बानी.&lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- (बड़का गो मुहं फार के) आही ए दादा तबो नईखे मुवत, का खिया के एकर बाप पोशले रहे एकरा के, त अब ना मुई , और अगर लछमी तू कहीं एकरा के जरावे- ओरावे  के सोचत होखबू त भूल जैइअह काहे की जिनगी भर खातिर तू हूँ जेल में जातं पिसे चल जईबू.&lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी-त तू हीं बताव ना ए नगीना का करी हम एकर &lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- एगो काम कर एकरे से काहे ना ओतना पईसा निकल ल जेतना की एकरा बाप से खोजतारु.&lt;/div&gt;&lt;div&gt;काकी- उ कैसे &lt;/div&gt;&lt;div&gt;फुआ- देख महल्ला भर के स्कुल जाये ले सन इ ओहनी के टयूसनपढ़ा दिहल करी कमाईके कमाई और घर में तहरा आँखी के हजुरा भी रही &lt;/div&gt;&lt;div&gt;इ बात काकी के दिमाग में घुस गईल ओउर उ तैआर हो गईली. हो गईल फुआ के मनोकामना पूरा . अब फुआ के दिमाग देखीं जौन जौन लईकी टयूसन जाये लागली सन भाभी से पढ़े उनकर माँ  के एगो जिम्मेदारी धरा अईली. आ महल्ला के सब लोग फुआ के साथे हो गईल. अब हमनी के कुछ लईकी भोर में जाइन जा ओउर कुछ लईकी संझिनखन. हमरा अभी भी मन परेला की माँ टयूसन जाये के बेर दू गो पर्वाथा ओउर भुजिया देस आ कहस की पहिले भाभी के खिया दिह तब पढिये . भाभी बेचारी हबर हबर खास ताले हमनी के उनका कोठारिया के केवांडी पर चोवकिदारी करी सन जब भाभी खा लेस त पढीं सन .  &lt;/div&gt;&lt;div&gt;कहल जाला' हंसले घर बसेला'  काकी कतनो पर्यास कईली बाकि उनकर पतोह ना मरली आज पनरह बारिस के बाद भी रूबी भाभी फुआ के एतना मानेली की गोड्वो धो के पिए के तयिआर. इ बात और बा की जब लछमी काकी जनली त फुआ और महल्ला के लोग से बोलचाल बंद क देहली और हमनी के पढ़ल भी छुट गईल लेकिन तब तक रूबी भाभी के घर बस गईल रहे उनका दू गो बेटा हो गईल रहे भइया भी भाभी के समझ गईल रहलन. &lt;/div&gt;&lt;div&gt;  रौआसभे त जानते बानी की फुआ के महल्ला में केहू दुखी होखे इ फुआ से ना बरदास होला. आज फुआ के एगो छींकभी आवेला त रूबी भाभी सबसे पाहिले दौरेली .&lt;br /&gt;--&lt;br /&gt;रश्मि सिन्हा&lt;br /&gt;&lt;/div&gt;&lt;div&gt;&lt;br /&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="hq gt" style="font-size: 13px; margin-top: 5px; margin-right: 15px; margin-bottom: 15px; margin-left: 15px; clear: both; "&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="hi" style="background-image: none; background-repeat: initial; background-attachment: initial; -webkit-background-clip: initial; -webkit-background-origin: initial; background-color: rgb(247, 247, 247); width: auto; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; background-position: initial initial; "&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="gA gt" style="font-size: 13px; background-image: none; background-repeat: initial; background-attachment: initial; -webkit-background-clip: initial; -webkit-background-origin: initial; background-color: rgb(247, 247, 247); width: auto; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; background-position: initial initial; "&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-6137945087620738446?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/6137945087620738446/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=6137945087620738446' title='4 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/6137945087620738446'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/6137945087620738446'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2009/07/blog-post_28.html' title='नगीना फुआ ओउर रूबी भाभी'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>4</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-7345984901085789424</id><published>2009-07-25T21:30:00.000-07:00</published><updated>2009-07-25T22:11:47.868-07:00</updated><title type='text'>व्याकरण की समस्या</title><content type='html'>&lt;span class="Apple-style-span"   style=" color: rgb(124, 121, 90);  font-family:Verdana;font-size:12px;"&gt;मेरे प्यारे जीवनसाथी मेरा प्रणाम आपके चरणो मे । आप ने अभी तक चिट्टी नहीं लिखी मेरी सहेली कॊ ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नोकरी मिल गयी है हमारी गाय को । बछडा दिया है दादाजी ने । शराब की लत लगा ली है मैने । तुमको बहुत&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;खत लिखे पर तुम नहीं आये कुत्ते के बच्चे । भेडीया खा गया दो महीने का राशन । छुट्टी पर आते समय ले&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आना एक खुबसुरत औरत । मेरी सहेली बन गई है । और इस समय टीवी पर गाना गा रही है हमारी बकरी ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बेच दी गयी है तुम्हारी मां । तुमको बहुत याद कर रही है एक पडोसन । हमें बहुत तंग करती है तुम्हारी बहन ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सिर दर्द मे लेटी है तुम्हरी पत्नी&lt;/span&gt;&lt;div&gt;&lt;span class="Apple-style-span"    style="font-family:Verdana;font-size:100%;color:#7C795A;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span"  style="font-size:12px;"&gt;&lt;br /&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-7345984901085789424?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/7345984901085789424/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=7345984901085789424' title='3 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7345984901085789424'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7345984901085789424'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2009/07/blog-post.html' title='व्याकरण की समस्या'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>3</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-9191978595051612155</id><published>2009-06-27T06:13:00.000-07:00</published><updated>2009-06-27T06:16:32.133-07:00</updated><title type='text'>नगीना फुआ</title><content type='html'>&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial; color: rgb(78, 77, 57); font-size: 15px; "&gt;&lt;p style="margin-top: 1em; margin-right: auto; margin-bottom: auto; margin-left: auto; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; line-height: 24px; "&gt;नगीना फुआ महल्ला के सबसे पुरनिया बुढ हई. इनका लगे सब समस्या के हल रहेला. आउर जवन ऊ कह देस उ सबका मानहू के पड़ेला. मजबूरी से नाहीं, खुशी से. काहे कि उनकरा बात में बहुते दम होला. समस्या उनका साथे इहे बा की लईका उनका के पटा के आपन जरूरत अपना महतारी बाप से पूरा करवा लेवेंले सन. सयान लड़किन के त फुआ जान हई. फुआ के रहते मजाल बा कवनो लडिका आँख उठा के देख जाओ. नगीना फुआ धारावाहिक में अपने सबन के मिलल करी नगीना फुआ के नया-नया कारनामा. पढ़त रहीँ आ अगिला कड़ी के इंतज़ार करत रही.&lt;/p&gt;&lt;p style="margin-top: 1em; margin-right: auto; margin-bottom: auto; margin-left: auto; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; line-height: 24px; "&gt;नगीना फुआ का लगे सब समस्या के समाधान रहेला, ई त सब केहू जानेला. अब आज मुहल्ला में खुसुर-फुसुर होत रहे की दुधवा वाला ए घरी बेसी पानी मिलाव तारन सs. बस बात पड़ गईल फुआ के कान में. निकल चलली फुआ महल्ला में सबका से पूछे. सब कोई इहे कहल की हँ ए फुआ, बड़ा दुःख बा. बुझाते नइखे की दूध में पानी मिलावऽ तारन सन की पानी में दूध! नवकी पतोहियन के बेसी दुख रहे कि लइकन के पियावे लोग का. फुआ सब कर सुनली आउर घरे लवट अइली. थोड देर ले माथा धऽ के बइठ गइली. फेर फ़ोन लगवली अपना बेटा के दिल्ली. बेटा से कहली की, रे बेटा अईसन कवनो मशीन होइत नु जे ई बता दीत कि दूध में कतना पानी बा आ कतना दूध, त एह दूध वालन के हम छठियार के दूध याद दिवा दितीं.&lt;/p&gt;&lt;p style="margin-top: 1em; margin-right: auto; margin-bottom: auto; margin-left: auto; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; line-height: 24px; "&gt;बेटा कहलन, हाँ रे माई, बा नु एगो मशीन (लक्टोमीटर) जेकरा से ई पता लगावल जाला कि दूध में केतना पानी बा आ कतना दूध. रहऽ, हम कीन के भेज देत बानी. अन्हरा के का चाहीं. दू गो आँख! मिल गईल फुआ के हथियार. कुछ दिन में मशीनिया आइयो गइल. अब फुआ चलली फेरु महल्ला घुमे. कवनो राय- सलाह क अईली. भोरे अइलन सन दुनु दूध वाला, त पूरा महल्ला के लोग कह दिहल की आज सबकर दूध फुए लिहन. ओकनी के हरान कि भाई बात का ह? गइल लोग फुआ के दुआरी त देखल कि ओहिजा त फुआ तयारी क के इन्तजारे करत रहली इ लोग के. पहिले त बड़ी प्रेम से बतियवली फेर लगली ओह लोग के धोवे. दुनू में से कवनो मनबे ना कर सन की दूध में पानी बा. फुआ एतना समुझवलि, बाकि ओहनी के मनबे न कर सन. धीरे-धीरे पूरा महल्ला एकट्ठा हो गइल. तब फुआ निकलली आपन मशीन. डाल दिहली सबका सामने दूध के ड्रम में. ओहममें त आधा से जादा पानी. अब त दूध वालन के हालत ख़राब. जाओ त कहाँ जाओ लोग? महल्ला के सब लोग घेर लिहल आ लागल लोग मारे. गिर गइलन सन दुनू फुआ के गोड़ पर. माफ़ी मगले सन आ तब से सुधर गइलन सन. ओकरा बाद महल्ला के लोग कबो पानी वाला दूध न पीअल&lt;/p&gt;&lt;/span&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-9191978595051612155?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/9191978595051612155/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=9191978595051612155' title='12 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/9191978595051612155'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/9191978595051612155'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2009/06/blog-post_27.html' title='नगीना फुआ'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>12</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-3517196867088542648</id><published>2009-06-11T09:40:00.000-07:00</published><updated>2009-06-11T09:58:19.431-07:00</updated><title type='text'>साड़ी महिमा अपरम्पार</title><content type='html'>&lt;div align="left"&gt;नारी बीच  साड़ी बा,   की &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;साड़ी बीच  नारी बा।  &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;नारी बा  त  साड़ी बा, की &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;साड़ी बा  त  नारी बा   (ठीके कहल बा)&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;नारी और साड़ी एक दूसरा के पर्याय होला&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;नारी के सुन्दरता साड़ी में बढ़ जाला&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;ओकरा खातिर नर लोग के&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;पाकिट हल्का हो जाला।&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जेतना परब बनावल बा &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;उ सब नारी के खातिर बा। &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;अब तीज करी त नारी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;पहिरी नया साड़ी&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जिउतिया करी त नारी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;फेरु नया साड़ी&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जब छठ करी त नारी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;फेरु किनाई साड़ी। &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;कहल जाओ त नारी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;ओह्कर बहुत आभारी  &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जे एतना परब बना गइल&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;आउर नया साड़ी के जुगाड़ बता गइल।&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;साड़ी के विषय में नारी के सामान्यज्ञान &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;बहुत सही रहे ला &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;उनकरा खूब मालूम रहेला की &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;मदरास में कांजीवरम &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;बनारस में बनारसी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;राजस्थान  में बांधनी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;त कश्मीर में चिनोन भेटाला।&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;बाबु, भैया &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;पईसा मत देखिह लोग&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; मान ल हमार बात &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;अगर ना किनब लोगिन साड़ी&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; त होई अंसुवन के बरसात (जे ठीक ना कहाई) &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;काहे की &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जवन घरे हँसे जनानी &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;तवन घरे बसे भवानी।&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt; &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;त बाबु लोग &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;जे अगर देखे के बा&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; सुखी घर संसार &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;त प्रेम से बोल &lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt;&lt;span class=""&gt;"&lt;strong&gt;साड़ी महिमा अपरम्पार&lt;/strong&gt;" &lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div align="left"&gt; &lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-3517196867088542648?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/3517196867088542648/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=3517196867088542648' title='8 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/3517196867088542648'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/3517196867088542648'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2009/06/blog-post.html' title='साड़ी महिमा अपरम्पार'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>8</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-503813177317234228</id><published>2007-10-10T23:14:00.000-07:00</published><updated>2007-10-12T02:19:13.041-07:00</updated><title type='text'>विश्व भोजपुरी सम्मेलन</title><content type='html'>आँठवा विश्व भोजपुरी सम्मेलन के आयोजन &lt;span class=""&gt;४-&lt;/span&gt;६ अक्तूबर 2007 के काशी हिंदु विश्वविद्यालय के स्वतंत्रता भवन मे आयोजित भइल रहे।तीन दिन के ई सम्मेलन मे बहुत तरह के कार्यक्रम के आयोजन भइल रहे।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एह सम्मेलन के उदघाटन ४ अक्तूबर के दिन मे ११ बजे भइल रहे जेहमे सभाध्यक्ष रहनी माननीय डा ० पंजाब सिंह जी {कुलपति काशी हिंदु विश्व विद्यालय },विशिष्ट अतिथि रहनी श्री सतीश त्रिपाठी जी जे कि अंतर्राष्ट्रीय अध्यक्ष हईं विश्व भोजपुरी सम्मेलन के। इहां के मुम्बई से आइल रहीं। मुख्य अतिथि के तौर पर भारत मे मारीशस के उच्चायुक्त महामहिम श्री मुक्तेश्वर चुन्नी जी रहनी।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एह सम्मेलन के उदघाटन मे सबसे पहिले B H U के छात्रा लोग स्वागत गान प्रस्तुत कईल, ओकरा बाद श्री अरुनेश निरन जी जे अंतर्राष्ट्रीय विश्व सम्मेलन के महासचिव हईं, स्वागत भाषण देहनी। श्री अरुनेश निरन जी एह समारोह के संयोजक ओर संचालक भी रहीं।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;उदघाटन समारोह मे विशिष्ट अतिथि लोग भी आपन आपन वक्तव्य प्रस्तुत कईल हा। जेहमे मुख्य रहीं&lt;br /&gt;श्री अच्युतानंद मिश्र {कुलपति,माखन लाल चतुर्वेदी राष्ट्रिय पत्रकारिता विश्व विद्यालय }&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;श्री दुर्गा प्रसाद {पूर्व मंत्री उत्तर प्रदेश सरकार}&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;श्री सोम दत्त {अध्यक्ष,Temple fedration Mauritus}&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एह समारोह के संचालिका रहनी डा ० नीरजा माधव।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;स्वागत समारोह के बाद लगातार तीनो दिन छः गो विषय पर बतकही चलल। ई विषय रहे&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;१ बोली से भाषा "आँठवी अनुसूची के सवाल"&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;२ स्वतंत्रता संग्राम {१८५७-१९४७ } मे भोजपुरी क्षेत्र के योगदान&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;३ भोजपुरी पत्रकारिता; तब आ अब&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;४ पाठ्यक्रम मे भोजपुरी&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;५ विश्व पटल पर भोजपुरी&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;६ भोजपुरी लोक परम्परा; अपसंस्कृति आ अश्लीलता के चुनौती&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एह छः गो विषय पर बहुते वक्ता लोग आपन आपन मत प्रस्तुत कइल लोग। हर दिन क्रम से दु गो बतकही भइल। एकरे बीच मे जलपान ओउर खान पान के भी उत्तम व्यवस्था रहे। रोज सान्झिखां मनोरंजक ओउर लोकरंग कार्यक्रम भी प्रस्तुत कइल गइल। ४ तारीख के सांझ के कवी सम्मेलन भइल, जेहमे बहुत से कवी लोग आपन आपन रचना पढ़ल लोग। एहमे मुख्य कवी लोग रहे श्री अनिरुद्ध त्रिपाठी 'आशीष', अनिल ओझा 'नीरद', मनोज सिंह 'भावुक', मिथलेश गहमरी,प्रकाश उदय, डा ० बलभद्र, कुबेर नाथ मिश्र 'विचित्र', डा ० कमलेश राय, हरिराम दिवेदी इत्यादी। कई गो रचना के विषेश सराहना भी मिलल जेहमे प्रमुख रहे मनोज भावुक जी के&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;'शेर जाल मे फंस जाला त सियरो आखं देखावेला'&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;'बुरा वक्त जब आ जाला त आन्हरो राह बतावेला'&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एह रचना के बाद हॉल मे उपस्थित दर्शक लोग के तरफ से फेरु से कुछ पढे के निहोरा भइल तब उहाँ के पढ़नी&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;'गोदी से ले के डोली, डोली से ले के अर्थी '&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;'इतने मे बा समूचा तस्वीर जिन्दगी के'&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ओउर भी लोग के रचना के विषेश पसंद कईल गईल जैसे डा ० कमलेश राय के 'तुलसी चौरा के गीत'&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ई कवि सम्मेलन के मुख्य अतिथि रहीं श्री राम जियावन दास 'बावला' ,अध्यक्षता कईले रहीं पंडित राम नवल मिश्र संयोजन ओउर संचालन करत रहीं अशोक दिवेदी जी।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;५ तारीख के सान्झिखां प्रस्तुत कईल गईल एगो रंगारंग कार्यक्रम "नटरंग"जेकरा शीर्षक रहे "मेघदूत कि पूर्वांचल यात्रा" {भोजपुरी लोकगीतन पर आधारित ५० गो कलाकारन द्वारा प्रस्तुत विश्व विख्यात नृत्यनाटिका}&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;६ तारीख के दुगो बतकही के बाद समापन समारोह शाम ४ बजे आयोजित भईल।  जेहमे माननीय डा० पंजाब सिंह जी कुछ देर खातिर आईल रहीं। मुख्य अतिथि रहीं पद्मभुसन डा० बिन्देश्वरी पाठक {संस्थापक, सुलभ इंटरनेशनल, नई दिल्ली}, मुख्य वक्ता रहीं डा० मैनेजर पांडे {पूर्व प्रोफेसर जवाहर लाल नेहरू विश्वविद्यालय, नई दिल्ली},विशिष्ट  अतिथि लोग रहे&lt;br /&gt;१ महामहिम श्री कृष्नेदत्त वैजनाथ {भारत मे सूरीनाम के राजदूत}&lt;br /&gt;२ डा० वीरभद्र मिश्र {संकट मोचन पिठाधिश्वर}&lt;br /&gt;३ प्रो० वागीश शुक्ल {आई आई टी नई दिल्ली }&lt;br /&gt;धन्यवाद ओउर आभार वयक्त कैनी प्रो० राजकुमार {समन्वयक, आँठवा राष्ट्रीय अधिवेशन वाराणसी }&lt;br /&gt;आख़िर मे भोजपुरी के सर्वोच्च सम्मान सेतु सर्वश्री दण्डीस्वामी  विमला नन्द  सरस्वती के प्रदान कईल गईल।   जेहमे उंहा के २५००० रुपिया ओउर एक शाल द्वारा सम्मानित कईल गईल।  इहाँ के ९६ बारिस के हईं। ओकरा बाद पंडित रामचन्दर दुबे अजेय जी के "भिखारी ठाकुर सम्मान" दिहल गईल। &lt;br /&gt;शाम ६ बजे लोकरंग कार्यक्रम के प्रस्तुती भईल।  जेहमे कजरी गायन पेश कईनी श्रीमती उर्मिला जी एवम पंडवानी गायन पेश कईनी विश्विख्यात गायिका तिजनबाई।  एह कार्यक्रम मे मुख्य अतिथि रहीं श्री मुक्तेश्वर चुन्नी जी {भारत मे मौरिसस के राजदूत} ई कार्यक्रम बहुत ही सुंदर ओउर रोचक रहे। एही बीच मे सिटी चैनल द्वारा एगो इन्टरव्यु के भी व्यवस्था रहे जेकरा खातिर पांच गो विद्वान लोग के एकजुट कईल गईल।   ई लोग रहे&lt;br /&gt;१ प्रो० मैनेजर पांडे&lt;br /&gt;२ डा० अरुनेश निरण&lt;br /&gt;३ श्री जगदीश गोवर्धन&lt;br /&gt;४ श्री सोमदत्त&lt;br /&gt;५ श्री मनोज सिंह भावुक&lt;br /&gt;ई कार्यक्रम सात दिन तक देखावाल गईल।&lt;br /&gt;ओउर एही तारें सम्पन्न भईल विश्व भोजपुरी सम्मेलन&lt;br /&gt;                                        "&lt;strong&gt;जय भोजपुरी" &lt;/strong&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-503813177317234228?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/503813177317234228/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=503813177317234228' title='4 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/503813177317234228'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/503813177317234228'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/10/blog-post.html' title='विश्व भोजपुरी सम्मेलन'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>4</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-2377641798538467977</id><published>2007-09-27T22:13:00.000-07:00</published><updated>2007-09-28T00:55:17.565-07:00</updated><title type='text'>कविता --- बात ऐसे बढेला</title><content type='html'>बात त दिव्ज़ ह&lt;br /&gt;दु बार जन्मेला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बात के जन्मदाता दु बेर कष्ट उठावेला&lt;br /&gt;पहिले बात के पेट मे &lt;span class=""&gt;जन्मावेला&lt;br /&gt;&lt;/span&gt;ओकरा बाद मुँह से उगिल देला&lt;br /&gt;ऐसे ही बात बढेला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बात अगर पेट  के पेटे मे रह जाई&lt;br /&gt;त जन्मदाता के पेट खराब हो जाई&lt;br /&gt;एहिसे उ सोचेला कि&lt;br /&gt;काहे ना बात बढायी&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बात के जब जन्म होला&lt;br /&gt;त ओकर रूप वाक्य के होला&lt;br /&gt;जब उ धीरे धीरे चलेला&lt;br /&gt;त ओकरा पाँख जाम जाला&lt;br /&gt;उ वाक्य से पद्य बन जाला&lt;br /&gt;बात ऐसे ही बढेला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बात के लक्षण ई होला कि&lt;br /&gt;केहू केहू  से कुछ कहबो&lt;br /&gt;ना करेला ओउर केहू जनला&lt;br /&gt;बिना बाकियो ना रहेला&lt;br /&gt;बात ऐसे ही बढेला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बात के गति बहुत तेज होला&lt;br /&gt;शताब्दी फेल&lt;br /&gt;एक से दु ,दु से चार मुँह पहुंच कर&lt;br /&gt;बड़ी जल्दी मोटा जाला&lt;br /&gt;बात ऐसे ही बढेला &lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;घूम फिर के जब बात&lt;br /&gt;गलती से कंही जन्मदाता&lt;br /&gt;के पास पहुंचेला  त उहो हैरान&lt;br /&gt;एकरा के जन्म देहले रहनी&lt;br /&gt;वाक्यांश&lt;br /&gt;ई त घूम फिर , खा पी के&lt;br /&gt;हो  गईल गद्यांश&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;काश ऐसे पैसा बढीत&lt;br /&gt;ऐसे ही रोजगार बढ़ीत&lt;br /&gt;त कैसन रहित&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-2377641798538467977?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/2377641798538467977/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=2377641798538467977' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/2377641798538467977'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/2377641798538467977'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/09/kavitaa.html' title='कविता --- बात ऐसे बढेला'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-9007423624746804413</id><published>2007-08-26T21:26:00.000-07:00</published><updated>2007-08-27T03:48:32.478-07:00</updated><title type='text'>पीठ्ठा</title><content type='html'>सामग्री ;-&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;चावल के आटा                -२ कटोरी&lt;br /&gt;चना के दाल                    -१ कटोरी&lt;br /&gt;जीरा                               - १ छोटा चम्मच&lt;br /&gt;हल्दी                              -१/२ छोटका चम्मच&lt;br /&gt;हरियर मरिचा                - ३ गो&lt;br /&gt;धनिया के पत्ता                - २ चम्मच कतरल&lt;br /&gt;लहसून-अदरक               - १ छोटका चम्मच [पीसल]&lt;br /&gt;प्याज                              - १ गो महीन कतरल&lt;br /&gt;गरम मसाला                   - १/२ छोटका चम्मच&lt;br /&gt;तेल                                 - २ चम्मच &lt;br /&gt;नून स्वाद के अनुसार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;तरीका :--&lt;br /&gt;चावल के आटा के गरम पानी से सान ली।  चना के दाल के कम पानी से पीस ली।कढ़ाही मे तेल गरम कर के जीरा डाल दी। जब जीरा तरताराये लगे तब प्याज डाल दी।  २-३ मिनट ले भुजी प्याज के ओकरा  बाद ओहमे धनिया पत्ता छोड  के सब चीज़ मिला दी।  २-३ मिनट ले निमन से भुजी।  अब पीसल दाल मिला दी।  कुछ देर और भुज ली। अब धनिया पत्ता मिला के उतार ली। कुछ देर ठंडा होखे  दी। अब सनालका चाउर के आटा के लोइया बना ली। ओकरा के कटोरी जैसन कर के ओहमे १ चम्मच दाल के भर दी। अईसे ही पुरा आटा के लोइया बना के दाल से भर के रख ली।  ध्यान रहे कि कही से लोइया के मुहँ खुलल ना होखे। अब एगो देगची मे पानी खौलावे के रख दी।देगची के मुहं पर पतला कपडा बाँध दी। ओह्पर सब पीठा के रख दी।  कवनो बरतन से तोप दी।१०-१५ मिनट पानी के खवले दी।  आंच से उतार कर ओहिंगा रहे दी। ठंडा भैला पर चटनी के साथे परोसी।  &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;चना के दाल के जगह खोवा ओउर नारियल भी भर के मीठा पीठा बन सकेला।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-9007423624746804413?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/9007423624746804413/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=9007423624746804413' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/9007423624746804413'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/9007423624746804413'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_26.html' title='पीठ्ठा'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-8173884805479753120</id><published>2007-08-21T20:48:00.000-07:00</published><updated>2007-08-21T21:58:57.616-07:00</updated><title type='text'>बिछी मारला पर</title><content type='html'>गांव नगर मे अक्सर लोग के बिछी मार देला।  एह मे बहुत पीरा होला। जवना जगह बिछी मरले रहेला ओहिजा बहुत जलन होला, झनझनाहट होला  सुई चुभे जैसन दर्द होला।ई दर्द बहुत तेजी से उपर चढेला।  एकर कुछ राम बाण इलाज़ बतावत बानी।&lt;br /&gt;१        फिटकरी  सबसे उपयोगी  दवा ह। सिलवट के बढिया से साफ करके फिटकरी के  चंदन लेखा घिसी तन्नी  सा पानी डाल के. जहंवा बिछी मरले बा ओहिजा ई लेप लगा के सेक दी। &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;२          फिटकरी के तनी गरम कईला पर उ गले लागेला।  जब गले लागे त ओकरा के डंक वाला जगह पर चिपका दीं।  उ चिपक जाई और पुरा जहर चुसला पर अपने आप छोड़ दी।   &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;३           कभी कभी ना पता चलेला कि बिछी कहंवा मरले बिया खासकर राती खान।   और जब तक जगह पर दवाई ना लगे तब तक ओकर असर भी सही ना होला।एह से एगो दोसर इलाज़ ई बा कि सेंधा नमक के तीन गुना पानी मे घोर के रख दी। जेकरा बिच्छू मरले होके ओकरा आँखी मे सलाई से ई पानी लगाईं तुरत जहर उतरल सुरु हो जाई।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;४             सेंधा नमक के पीस के कटल प्याज से उठा  के डंक वाला जगह पर मलला से भी जहर और डंक दुनू दूर होला।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-8173884805479753120?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/8173884805479753120/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=8173884805479753120' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8173884805479753120'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8173884805479753120'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_21.html' title='बिछी मारला पर'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-4690309102255269467</id><published>2007-08-08T05:29:00.000-07:00</published><updated>2007-08-08T06:42:14.321-07:00</updated><title type='text'>हरल भरल चटनी</title><content type='html'>सामग्री :-&lt;br /&gt;पुदीना                -१/२ कप महीन कतरल&lt;br /&gt;निम्बू के रस       -२-३ चम्मच&lt;br /&gt;हरियर मरिचा     - २-३&lt;br /&gt;चीनी                    - १ चम्मच&lt;br /&gt;नून                      स्वाद के अनुसार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बनावे के तरीका:-&lt;br /&gt;निम्बू के रस छोड के सब समान के एक साथे पीस ली। एक कटोरी मे निकाल के निम्बू के रस निमन से मिला ली।  लिट्टी आउर निम्की के साथे परोसी।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-4690309102255269467?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/4690309102255269467/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=4690309102255269467' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/4690309102255269467'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/4690309102255269467'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_08.html' title='हरल भरल चटनी'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-7776469858326667619</id><published>2007-08-03T22:02:00.000-07:00</published><updated>2007-08-08T05:23:49.536-07:00</updated><title type='text'>चोखा आउर चटनी</title><content type='html'>&lt;u&gt;चोखा &lt;/u&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;सामग्री&lt;/u&gt; :-&lt;br /&gt;आलू     -४&lt;br /&gt;प्याज -१ बड़ा महीन कतरल &lt;span class=""&gt;&lt;br /&gt;हरियर&lt;/span&gt; मरिचा -२ गो महीन कतरल &lt;span class=""&gt;&lt;br /&gt;लहशुन&lt;/span&gt; -५ जावा महीन कतरल&lt;br /&gt;धनिया पत्ता - १/२ कटोरी महीन कतरल&lt;br /&gt;नून - स्वाद के अनुसार &lt;span class=""&gt;&lt;br /&gt;सरसो&lt;/span&gt; तेल - २ चम्मच&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;तरीका&lt;/u&gt;:-&lt;span class=""&gt;&lt;br /&gt;आलू&lt;/span&gt; के उसीन ली। अब ओह मे सब समान मिला दी। खूब निमन से सान दी। हो गइल चोखा तैयार।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;चटनी &lt;/u&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;सामग्री&lt;/u&gt; :-&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;धनिया -१ गुच्छा (तकरीबन २०० ग्राम)&lt;br /&gt;लहसुन -१ पुरा (तकरीबन ५० ग्राम)&lt;br /&gt;हरिअर मरिचा -३से ४&lt;br /&gt;खटाई स्वाद अनुसार&lt;br /&gt;नून स्वाद अनुसार&lt;br /&gt;सरसों तेल - २ चम्मच&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;विधि&lt;/u&gt;&lt;br /&gt;सब चीज़ मिला के पीस ली । ऊपर से सरसों तेल मिला ली। हो गइल चटनी तैयार।&lt;br /&gt;&lt;u&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt;&lt;/u&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class=""&gt;&lt;/span&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-7776469858326667619?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/7776469858326667619/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=7776469858326667619' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7776469858326667619'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7776469858326667619'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_03.html' title='चोखा आउर चटनी'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-884420991578502007</id><published>2007-08-02T00:03:00.000-07:00</published><updated>2007-08-02T04:37:04.046-07:00</updated><title type='text'>लिट्टी</title><content type='html'>&lt;u&gt;सामग्री&lt;/u&gt;:-&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आटा -१/२ किलो&lt;br /&gt;घी -१/२ करछुल&lt;br /&gt;नून -२ चुटकी&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;भरे खातिर :-&lt;/u&gt;&lt;br /&gt;बुंट के सतुवा -१५० ग्राम&lt;br /&gt;अदरक - १ टुकडा [२ इंच के]&lt;br /&gt;लहसुन - १ पुरा&lt;br /&gt;अचार के मसाला - १ मरिचा के पुरा&lt;br /&gt;खटाई - १ निम्बू के रस चाहे आम्चुर १ छोटा चम्मच&lt;br /&gt;हरियर मरिचा -स्वाद के अनुसार&lt;br /&gt;धनिया के पत्ता १/२ कटोरी महीन कतरल&lt;br /&gt;प्याज -२गो बड़का&lt;br /&gt;सरसो के तेल -२ चम्मच&lt;br /&gt;नून - स्वाद के अनुसार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;बनावे के तरीका&lt;/u&gt;:-&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आटा मे घी आउर नून मिलाके खूब कडा सान ली.अब प्याज, अदरक के कद्दुक्श कर ली। हरियर मरिचा आउर लहुसन के खूब महीन कतर ली। अब एगो बरतन मे सतुआ डाल के ओह पर सब मसाला डाल दी । नून आउर सरसो के तेल मिला के सान ली। आटा के छोट-छोट लोइया बना कर कटोरी के आकार दी। अब ओह कटोरी मे सतुवा १ चम्मच भर दी। कटोरी के मुँह बंद कर दी। अगर रउवा लगे तंदूर होखे त ओह मे सेक ली अगर ना त गोंईठाँ मिल सके त उहे जला कर निमना से सेक ली। चारु ओर से गुलाबी सेकाये के चाही।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;लिट्टी के साथे चोखा आउर चटनी परोसाला.&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-884420991578502007?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/884420991578502007/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=884420991578502007' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/884420991578502007'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/884420991578502007'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_02.html' title='लिट्टी'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-7378977662567087936</id><published>2007-08-01T11:34:00.000-07:00</published><updated>2007-08-01T12:05:12.647-07:00</updated><title type='text'>बादाम के शरबत</title><content type='html'>&lt;u&gt;सामग्री &lt;/u&gt;:-&lt;br /&gt;१ /४ कप बादाम            - रात भर के भिगावल&lt;br /&gt;१/२ छोटका चम्मच      - केवडा के सत&lt;br /&gt;छोटकी इलैची               - २गो&lt;br /&gt;१/२ कप                       -  चीनी&lt;br /&gt;१ -१/२ कप                    - पानी&lt;br /&gt;गुलाब के पंखुडी           - सजावे खातिर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;u&gt;बनावे के तरीका&lt;/u&gt;:-&lt;br /&gt;बादाम के महीन पीस ली।    पानी,केवडा,इलैची आउर  चीनी मिला कर बढिया से घोर दी।&lt;br /&gt;अगर मिक्सी बा त ओही मे घोरी। छान के ठण्डा कर दी फ्रीज मे।  गुलाब के पंखुडी से सजा कर परोसी।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-7378977662567087936?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/7378977662567087936/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=7378977662567087936' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7378977662567087936'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/7378977662567087936'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post_01.html' title='बादाम के शरबत'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-8693322398509653090</id><published>2007-08-01T10:57:00.000-07:00</published><updated>2007-08-01T11:32:05.858-07:00</updated><title type='text'>आम के शरबत</title><content type='html'>सामग्री:-&lt;br /&gt;कच्चा आम के गुदा ---२ कप&lt;br /&gt;अदरक के रस          --- २-३ बूंद&lt;br /&gt;चीनी                       --- एक करछुल[१ टेबल स्पुन]&lt;br /&gt;पुदीना के पत्ता          ---२-३&lt;br /&gt;&lt;span class=""&gt;नून&lt;/span&gt; आउर कालीमिर्च ---  स्वाद के मुताबिक&lt;br /&gt;निम्बू के रस              --- ५ बूंद &lt;br /&gt;बर्फ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बनावे के तरीका:-&lt;br /&gt;आम के गुदा के मिक्सी आ चाहे सिलवट पर पीस ली।   जग मे बर्फ डाल के आम के गुदा डाली ओह्मे नून,चीनी, कालीमिर्च के बुकनी, अदरक के रस आउर निम्बू के रस मिला दी। खूब बढिया से घोर दी।  आउर ठंडे ठंडे गिलास मे परोस दी।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ई शरबत के अगर दोसरा बिधि से बनावे के बा त कच्चा आम के जगह पाक्लो आम लिया सकेला आउर चाहे त कांचे आम्वा के उसीन के भी बन सकेला।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-8693322398509653090?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/8693322398509653090/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=8693322398509653090' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8693322398509653090'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8693322398509653090'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/08/blog-post.html' title='आम के शरबत'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-8878280964176384429</id><published>2007-07-27T06:20:00.000-07:00</published><updated>2007-07-27T07:07:53.210-07:00</updated><title type='text'>भोजपुरी भाषा</title><content type='html'>भोजपुरी भाषा "बौध धर्म" के जैसन बा। ई केतना बड़ा विडम्बना बा कि बिहार के  पैदाइश बौध धर्म और भोजपुरी भाषा के अनुयायी आ कहल जाव कि माने या बोले वाला लोग बिहार या भारत मे बहुत कम लोग बा। जैसे बौध धर्म भारत के बहार श्रीलंका, मलेशिया, इन्दोनेसिया, चीन, जापान और तिब्बत मे जेतना प्रचलित बा ओतना भारत मे नइखे।   वैसे ही भोजपुरी भाषा ह। ई जेतना बिहार में नइखे बोलल जात ओतना बिहार से बाहर दिल्ली, कलकत्ता, मुम्बई और भारत से बाहर मौरिसस, फीजी और जहाँ -जहाँ गिरमिटिया मजदूर लोग गईल ऊहा सबसे ज्यादा बोलल जाता।   &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ई भाषा त धान के जैसन बा जे उगल कहीँ उप्जल कहीँ। जरुरत बा एह के बढावा देवे के। भारत के भीतर एकर इतना प्रचार करे के कि दुगो बिहारी आपस मे भोजपुरी मे बतियावे मे लजाए ना।  जबरदस्ती ना आव्ते हुए भी हिंदी के टांग तुरे से बच सके लोग।  टुटल फुटल हिंदी बोलला से ज्यादा अच्छा बा निमन भोजपुरी बोलल।     जब दुगो पंजाबी के पंजाबी बोले मे लाज नइखे लागत, दुगो मद्रासी के तमिल बोले मे लाज नइखे लागत त दुगो बिहारी भोजपुरी बोले मे काहे लजाए। इहे भाषा के प्रति झिझक भोजपुरी के डुबवलॅ बा।  ना त जवन देश के संसद मे ३०% नेता बिहार और पुर्वी उत्तर प्रदेश से बाटे लोग ओ देश मे भोजपुरी भाषा के अइसन अपमान ?&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भोजपुरी के नौजवान लोग के ई आपन दायित्व समझे के चाहीं कि अब से भी अपना भाषा के प्रति लोगन के बीच मे जागरूकता फैलाइं,  खुद भी भोजपुरी मे बतियांई और भोजपुरी भाषा के एगो सम्मानीय भाषा के दर्जा दिलाई।&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-8878280964176384429?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/8878280964176384429/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=8878280964176384429' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8878280964176384429'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/8878280964176384429'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/07/blog-post_27.html' title='भोजपुरी भाषा'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-7864607203378140199.post-6571123304134934769</id><published>2007-07-27T00:44:00.000-07:00</published><updated>2007-07-27T05:10:44.926-07:00</updated><title type='text'>बेटी के मोल</title><content type='html'>बेटी के हत्या काहे होता। उ लोग बेकुफ ह जे बेटी के पेट मे ही खतम कर देता। आज के समाज पर नज़र दौरावाल जाव त बेटा के जन्म पर जेतना ख़ुशी मनावल जाता ओतने ओकर बियाह भईलापर घर मे कोहराम मच जाता। बियाह होखते बेटा लोग मेहरारू के अंचरा से बंधा जाता लोग। आ मेहरारू भी त केहू के बेटी होखे ले। ओकरा अपना माइ बाप से लगाओ होख्बे करेला त उ त अपन माइ बाप के सेवा करबे करी। आ बेटा के अपना मेहरारू से लगाव होला एह्से मेहरारू के खुश करे खातिर बेटा लोग चल देला अपना सास ससुर के सेवा मे। त फायदा त बेटीये के पैदा करे मे बा। जबसे बेटिया १०-१२ बरिस के होली सं तबे से माइ बाप के सेवा करे लागे ली सं। बेसी घर से बाहर आना जाना भी ना करे ली सं। स्कूल जैहें सं, घरे आइहन सं। टूशन जाए के बा त जैहन सं, घरे आइहन सं। बाक़ी ना बाहर कही आना न जाना। अगर कौनो लडकी मे विशेष कौनो गुन बा जैसे कि नाचना, गाना, बजाना आ चाहे खेले कुदे के त माइये बाप के साथे जैहन सं। अपन क्लास करिहं सं वापस घरे आइहन सं।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बाकी बेटा लोग बिहान होते ही माइ के मुडी पर चढ़ जाला लोग, माइ खाए के दे ओकरा बाद बबुआ   कहवा गईलन केहू के पता नइखे। स्कूल गईले आ कि दोस्तन के  साथे सिनेमा देखे गईलन आ कि कही आवारा गर्दी करतारन केहू नइखे जानत।  घरे लौटी लोग त बुझाई कि एहसान करता लोग । कवनो काम कह दियाव त ऐसे करी लोग कि केतना बड़ा उपकार कईलन हां बबुआ।  १०० गो मे कही ए गो निम्नो हो जाला लोग बाकी आज के जमाना मे बहुत कम। हमेसा बाप के मुडी पर सवार कि एह कम्पनी के जूता चाही त एह कम्पनी के पैंट चाही। महतारी बाप के उल्लू बनावे खातिर रोज रोजगार  समाचार और प्रतियोगिता दर्पन कीनी लोग बाकी ससुरा सब पढी एको गो ना खाली ताखा पर धरात जाई। १२ वी के परीक्षा देला के बाद तीन चार साल पढ़ाई बंद। पूछ त जबाब मिली कि तैयारी कर तानी।  अरे कवन चीज के तैयारी कर तार। &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जैसे तैसे बीए,एम् ए कर के कही नौकरी लागी त बियाह के तैयारी शुरू हो जाई। बियाह हो जाई त बस माइ बाप के काम ख़त्म। अब त जे बा से बाबु आ उनकर मेहरारू। मेहरारू जौने रस्ते ले जाई ओही रस्ते बाबु जैहन।  मेहरारू जब आपन माइ बाप के सेवा मे लागल रही त मेहरारू के खुश करे खातिर बबुओ लाग जैहन सास ससुर के सेवा मे।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;तब फायेदा त बेटिये के जन्मौले मे  बा नु। बेटी कुवारो मे सेवा करे ली सं आ बियाहो भईला पर। अपने त करबे करेलिसन अपना दुल्ह्वो से करवैहन सं। त काहे के बेटीयन&lt;br /&gt;के मारल जाओ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जहाँ तक वंश के चलावला के सवाल बा, आज के जमाना मे केहू से पुछल जाओ कि तू केकर वन्सज हव त मुश्किल से अपना दादा चाहे पर दादा के नाम बता पाई लोग। पांच पुश्त पिछे के पूछ के देख ली हज़ार मे से केहू एक आदमी ठीक ठाक बता पाई।    अरे कवन राजा महाराजा के वंश बा जे बेटा ना होई त केहू राज पाट हड़प ली।   समझदारी त एह मे बा कि बेटी जन्म ले तिया त लेवे दी। आ जब सब तरफ से सुख दे तिया त सुख भोगी। १०-१२ बरिस के होई तबे से रौवा के सुख देवे लगी और बुढ़ापा मे उ आ ओकर दूल्हा दुनू राउर सहारा आ कहल जाव कि बुढ़ापा के लाठी बनी लोग। मरला के बाद आज ले केहू ई बताव्ले बा कि के स्वर्ग मे गईल और के नरक मे। ई सब बकवास ह। स्वर्ग और नरक एहिजे धरती पर बा। जे सुख शांति से आपन जिन्दगी जी गईल से स्वर्ग के सुख भोग्लस और जे रोवत पीटता से नरक नु भोगता।  सब जीव परमात्मा के  बनावल ह। ओकर नास् करना परमात्मा के दुःख देना ह। कहल जाला कि भगवान के लाठी मे आवाज़ ना होला।  बेटीन के भ्रूण हत्या के सज़ा बहुत लोग के मिलल बा अलग -अलग  तरह से। बहुत लोग आज भी भुगत रहल बा। जौन डाक्टर ई हत्या करतारण सं ओह्नियो के भगवान के देल सजाय भुगत रहल बारन सं।   बाक़ी आज के समाज के आदमी के आंख नइखे खुलत। बेटी के जन्म से दोहरा फाइदा उ लोग के नइखे लौकत।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कहल जाला :-&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;                   "&lt;strong&gt;बेटी के माँ रानी, बुढ़ौती मे भरे पानी &lt;/strong&gt;"&lt;br /&gt;ई ओह जमाना के बात हो गईल जब बेटा लोग &lt;strong&gt;'श्रवण कुमार'&lt;/strong&gt; होत रहे लोग।  अब त&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;                   &lt;strong&gt;"बेटी के माँ रानी, बुढ़ौती मे महारानी"&lt;/strong&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/7864607203378140199-6571123304134934769?l=rasrajbhojpuri.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/feeds/6571123304134934769/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://www.blogger.com/comment.g?blogID=7864607203378140199&amp;postID=6571123304134934769' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/6571123304134934769'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/7864607203378140199/posts/default/6571123304134934769'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://rasrajbhojpuri.blogspot.com/2007/07/blog-post.html' title='बेटी के मोल'/><author><name>Rashmi</name><uri>http://www.blogger.com/profile/16081967129887892695</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='32' src='http://1.bp.blogspot.com/_scqlbJ6yC4w/Si1R8QMUs6I/AAAAAAAAAAs/POYjl-GKVIU/S220/dol.jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry></feed>
